Psíčkari vs. Nepsíčkari

 Nie je veľa tém, ktoré rozpútajú vášnivé debaty sprevádzané rôznymi emóciami v mestskom prostredí. Chov a držanie psov na sídlisku medzi ne rozhodne patrí. Táto problematika sa neustále premieľa a v istých časových intervaloch sa tým zaoberajú poslanci parlamentu, ale aj zastupiteľstvá mestských častí. Tak ako pre iné vážne spory, tak ani pre túto tému neexistuje jednoduché a už vôbec nie rýchle riešenie. Nech je snaha poslancov mestskej časti akokoľvek ideálna, bez zodpovedného, ohľaduplného prístupu psičkára na jednej strane, tolerancie a pochopenia na strane nepsičkárov žiadne riešenia fungovať nebudú.
 
V prvom rade si treba uvedomiť, že žijeme na sídlisku. Táto naša voľba so sebou nesie rôzne pozitívnejšie, ale aj negatívnejšie javy. Na sídlisku je skvelé, že všetka občianska vybavenosť ako škôlky, školy, obchody, lekári, reštaurácie, zábavné centrá, športoviská sú blízko. No tým, že na tak malej ploche žijú tisíce ľudí, logicky dochádza k stretom osôb s niekedy diametrálne odlišným spôsobom života a protipólnymi názormi. Za iných okolností by ste sa s mnohými ľuďmi pravdepodobne nikdy nestretli. 
 
Práve vlastníctvo psa v byte a na sídlisku otvára mnohé diskusie a je koreňom vážnych susedských konfliktov. Na jednej strane majitelia psov, ktorí si bez svojho štvornohého miláčika nevedia predstaviť život, na strane druhej ľudia, podľa ktorých zviera patri na dvor, prípadne ich vzťah je negatívny. Na oboch stranách existujú extrémy znepríjemňujúce spolunažívanie či už v bloku, alebo priamo v panelákovom vchode.
 
Začnem psičkármi. Milí majitelia psov, je to vaša voľba, vaše rozhodnutie vlastniť zviera, a preto sa treba správať tak, aby táto voľba aj výhradne vašou zostala. Keď si necháte ničiť svoj byt štvornohým miláčikom, nech sa páči. Ale prečo by mal ničiť, znečisťovať spoločné priestory, prípadne márniť snahu nášho suseda, ktorý vo vlastnom voľnom čase zveľaďuje predzáhradku? To, že vám neprekáža, keď vás psík poskáče a samou radosťou celého pooblizuje, neznamená, že susedka ponáhľajúca sa do práce z chlpov a slín na svojom kostýme bude rovnako nadšená. Na rovinu! Niet sa čo čudovať mamičkám s malými deťmi, že sa boja. Veď stačí, že sa pes prihrnie s nadšením pozrieť, čo má dieťa v ruke a môže sa stať nešťastie. O výkaloch ani nehovoriac. Psičkár-nepsíčkár, dá sa pochybovať, že vás „hovienko“ na topánke poteší. Treba si uvedomiť, že za psa a jeho konanie ste zodpovední. Prečo by pes mal utekať za cudzím človekom či psom a v horšom prípade ho oštekať? Treba brať ohľad na to, že nie každý musí zdieľať nadšenie z našej záľuby a verte, že budete narážať na menej konfliktov. Vychovajte si psa tak, aby aj nepsičkár pred vami zložil poklonu. Je úžasný pocit byť so psom všade vítaný.
 
Tak a teraz k nepsíčkarom. Je mnoho arogantných majiteľov psov, no nedá sa všetkých hádzať do jedného vreca. Aj v rade nepsičkárov sú extrémnejšie naladení občania, ktorý už z diaľky kričia a nadávajú, aj keď konkrétnu dvojicu vidia prvýkrát v živote. Uznajte, že hádzať kamene z balkóna za to, že sa človek so psom prechádza pod oknami, nie je úplne normálne. Všetko je o komunikácii. Ak ako prvé začne niekto vrieskať po majiteľovi, že sa ma odpratať s tou „chlpatou beštiou“ , jeho spiatočná reakcia bude v obdobnom duchu a pravdepodobne zbytočný konflikt je na svete. Možno pomôže k pochopeniu psičkárov informácia, že pre väčšinu ľudí je pes člen rodiny rovnocenný s človekom, pre mnoho starších ľudí je pes „posledné“, čo majú, čo ich drží nad vodou v neľahkých životných situáciách. Preto agresívne slovné útoky berú tak osobne a bránia si svojho spoločníka rovnako, ako keby to bol akýkoľvek iný dvojnohý člen rodiny. Skúsme dať psičkárom šancu ukázať, že ich pes nie je problém.
 
Buďme k sebe tolerantní, niektorí nemajú radi psov, niekomu vadí hlasná hudba a bujaré oslavy susedov každý víkend, inému môžu vadiť hlučné deti, ktoré je počuť cez 3 poschodia paneláku. Žijeme v niekoľko poschodových bytovkách, a preto musí byť každému súdnemu človeku jasné, že tam nebude mať pokoj podľa svojich predstáv - ako na chalupe pod lesom. Tieto krehké vzájomné vzťahy psičkárov a nepsičkárov závisia od nás – verím, že inteligentných ľudí. Každý z nás má voľbu, aký prístup zaujme k tejto problematike.

Na záver azda jedna myšlienka: bez zodpovedného prístupu psičkárov a tolerancie nepsičkárov symbióza spolunažívania fungovať nikdy nebude.
 
zoodom banner


Vytvorené: 28.08.2017 20:26, Tettinger Marek